Čo je pivo?
Voda tvorí až 90% pivného objemu. Jej chemické a minerálne zloženie ma veľký vplyv na konečný výsledok. Niektorí sládkovia upravujú minerálne zloženie vody, aby získali u konečného produktu špecifické vlastnosti.
Slad pochádza z jačmeňa. Pôvod a druh jačmeňa ovplyvňuje chuťový profil piva. Okrem sladu z jačmeňa sa používa aj slad z pšenice, žita alebo ciroku. Jačmeň sa sladuje tak, že sa suchý namočí do vody a premiestni do sladovadla, kde prebieha klíčenie. Počas klíčenia sa rozloží tvrdá šupka a jačmeň sa zmení na užitočný mäkký produkt, ktorým je zelený slad. Sušenie potom prebieha v sušiacej peci. Teplota a doba sušenia ovplyvňujú odtieň sladu, jeho farbu a chuť. Sládok si konkrétny slad vyberá podľa toho akú chuť a farbu piva chce docieliť.
Chmeľ je s pivom spojený neoddeliteľne, viac ako ktorákoľvek iná prísada. Táto rastlina má na svedomí charakteristickú horkosť piva. Chmel taktiež slúži na konzerváciu piva. Existujú desiatky druhov chmeľu. Chmeľ môže dodať pivu chuť pikantnú, citrusovú, drevitú, borovicovú, grepovú, zemitú a kvetinovú. Obvykle sa chmeľ do piva pridáva v priebehu varenia. Niekedy sa ale pridáva v neskoršej fáze, alebo pred začiatkom varenia mladiny.
Kvasnice, resp. kvasinky majú v procese varenia nezastupiteľné miesto. Premieňajú mladinu, tekutinu vzniknutú v prvej fáze varenia, na pivo Ako kvasnice počas kvasenia spotrebúvajú z mladiny cukor, vytvárajú sa veľké množstvá chutí a dochádza tiež k produkcii alkoholu. Poznáme dva druhy kvasníc: Saccharomyces cerevisiae, ktoré s apoužívajú na výrobu piva typu ALE a Saccharomyces uvarum, ktoré sa používajú pri výrobe piva typu ležiak.